Ako si chrániť duševné zdravie? S priateľmi a so systémom „svetlých bodov“. Pomôže aj ashwagandha a vitamíny

Podľa prieskumu ,,Ako sa máte, Slovensko“, viac ako 21 % Slovákov uviedlo, že ich duševný stav sa zhoršil v dôsledku pandémie COVID-19. Viac ako 70 % ľudí pociťuje zvýšený stres či úzkosť z vypuknutia vojny na susednej Ukrajine. Hoci oficiálne odhady sú výrazne nižšie, v uvádzanom prieskume až 30 % respondentov uviedlo, že trpia mierne závažnou až ťažkou depresiou. Ako z toho von?

 

Ako si chrániť duševné zdravie

 

Najčastejšie prejavy úzkosti sú podráždenosť a obavy

Už v prieskume, ktorý sa uskutočnil na jeseň pred rokom počas covidovej pandémie, hovoril priemerne každý štvrtý až piaty respondent o pomerne častých prejavoch úzkosti a iných ťažkostiach. Najčastejšie reportované prejavy úzkosti sa nezmenili. Stále ide najviac o podráždenosť, obavy či problém uvoľniť sa. Ďalšie často hlásené ťažkosti boli únava, problémy so spánkom či jedením, pocity nešťastia a apatie. Významne väčší podiel žien, mladších Slovákov a ľudí so základným vzdelaním priznávalo výskyt úzkostných prejavov či iných ťažkosti takmer každý, resp. každý druhý deň.

„Aktuálne dianie nám ukazuje, že viac ako kedykoľvek predtým je dôležité starať sa nielen o fyzické, ale aj naše duševné zdravie,“ povedala k tejto téme na septembrovej tlačovej konferencii doc. MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD., hlavná odborníčka MZ SR pre odbor psychiatria.

Polovica by vyhľadala psychológa

V prípade duševných problémov by sa polovica ľudí vybrala za psychológom, tretina za svojím všeobecným lekárom. Najviac mladých by navštívilo predovšetkým psychológa.

Na Slovensku máme päť psychiatrov na 100-tisíc ľudí, pričom v Európskej únii je to sedemnásť. Priemerná čakacia lehota na termín u psychiatra je až sedem týždňov. V urgentných prípadoch, ak je človek v kríze či v ohrození života, je však dostupná psychiatrická pohotovosť. Akútny stav je možné zvládnuť psychiatrickou hospitalizáciou. Otázka ostáva, čo potom?

„Časový tlak vyvíjaný aj na psychiatrov je enormný,“ pripúšťa psychiatrička z Bratislavy MUDr. Vanda Valkučáková. „Je pravda, že ak sa počas prvého kontaktu s pacientom nezhovárate aspoň 45 minút, veľa vecí o ňom nezistíte. Tým skôr, ak aj samotný pacient má pocit tlaku, pretože v čakárni už sedí niekto iný. To nie je dobre. Preto mám obrovskú nádej, že je šanca na reformy. Jednou z kľúčových tém je rozvoj komunitných centier.“

Každodenná práca so samým sebou

Psychiatrička MUDr. Soňa Belanská v minulosti hovorila v rozhovore o systéme svetlých bodov a drobných každodenných radostí, ktoré by sme si v rámci duševnej psychohygieny mali denne dopriať.

Musíme sa prispôsobiť na spôsob chameleóna. Ten, aby prežil, raz sa sfarbí nazeleno, raz nažlto a vďaka tomu prežíva. Príroda to tak zariadila aj u ľudí, ale my sme túto prirodzenú schopnosť zatlačili do úzadia.

Vyzdobme si byt jesennými dekoráciami, svietnikmi, čímkoľvek, čo sa nám páči. Spravme si domácnosť, v ktorej teraz trávime viac času, peknú a príjemnú. Doma by sme mali mať dostatočne presvetlené priestory a zdôrazňuje sa prítomnosť živého svetla, ako je napríklad podvečer zapálená sviečka. Oranžová farba je pre toto obdobie vynikajúca, vyžaruje teplú emóciu, navodzuje príjemné naladenie a potláča úzkosť. Rovnako aj žltá. To sú farby jesene. Nezačnime nosiť čierne a sivé kabáty, zostaňme verní pastelovým farbám, to tiež prispieva k dobrému naladeniu a podpore duševného zdravia. Naplánujme si dovolenky, relax s priateľmi, stretnutia s rodinou a tešme sa na to. Dôležitým opatrením proti jesennej melanchólii je udržiavať sociálny kontakt. Aj preto sa nedávna kampaň Ligy za duševné zdravie venovala propagácii toho, zavolať niekomu len tak: „Ahoj, len som ťa chcel počuť“.

 

Najčastejšie prejavy úzkosti sú podráždenosť a obavy

 

Urobme si čaj, aj to môže byť svetlý bod, snažme sa vychutnať si ho, popri tom si môžeme čítať, pozrieť si film, vypočuť si hudbu. Tieto malé veci, ktoré sme robili doteraz a brali sme ich ako samozrejmosť, povýšme na svetlé body.

Čo hovoria štatistiky?

Údaje zo štúdie Depression Scorecard, ktorá tento rok analyzovala komplexný obraz starostlivosti o ľudí s depresiou v SR, hovoria nasledové:

  • 3 - 3,5 % je odhad podielu ľudí na Slovensku, ktorí žijú s depresiou,
  • na Slovensku máme 4,9 psychiatrov na 100-tisíc obyvateľov, pričom v EÚ je priemerne 17 psychiatrov na 100-tisíc obyvateľov (údaj z roku 2018),
  • 50 % ťažkých depresívnych porúch ostáva neliečených,
  • podľa celosvetových odhadov môže depresia prispievať až k 60 % samovrážd (údaj z roku 2020),
  • 71,2 milióna eur - to sú ročné náklady na zdravotnú a sociálnu starostlivosť určenú na depresívne poruchy na Slovensku,
  • 2,1 miliardy eur – to sú odhadované ročné priame a časť nepriamych nákladov spojených s duševnými ochoreniami v SR,
  • Slovensko, Srbsko a Litva nemajú vytvorený žiadny systém starostlivosti o ľudí v zamestnaní

Čo užívať z voľnopredajných prípravkov?

Jeden z najdôležitejších liekov v ajurvédskej medicíne, ktorý sa používa na úľavu voči stresu a úzkosti po dlhé stáročia, je ashwagandha. Hovorí sa jej aj indický ženšen. Podľa štúdie, o ktorej píšeme v tomto článku na našom blogu, ashwagandha okrem mnohých iných benefitov znižuje hladinu hormónu stresu, kortizolu. Kvalitný produkt s dostatočnou dávkou prášku z koreňa pomáha bezpečne manažovať stres.

Naša novinka, jedinečný lipozomálny komplex Relaxin, pozostáva okrem Ashwagandhy aj zo špeciálneho extraktu zo šafránu, ktorý obsahuje komplex bioaktívnych látok zodpovedných za zlepšenie nálady u ľudí s príznakmi úzkosti, depresie, stresu, a ktorých trápi zlý spánok. Pôsobí ako prírodné antidepresívum bez vedľajších účinkov. Viaceré klinické štúdie preukázali jeho schopnosť pôsobiť na spätné vychytávanie serotonínu. Jeho užívanie sa preto odporúča ľuďom s nízkou hladinou serotonínu.

Pri nervovom vypätí, depresii a úzkosti sa tiež odporúča zvýšiť dávky vitamínov. Ďalším diskutovaným vitamínom vo vzťahu k depresii je vitamín D (o jeho všeobecnom nedostatku vieme). Do jedálnička treba zahrnúť aj omega-3 nenasýtené kyseliny (nájdeme ich napr. v olejoch, orechoch a semienkach) a potraviny s vysokým obsahom L-tryptofánu - aminokyseliny, z ktorej mozog vyrába sérotonín (obsahuje ju napríklad parmezán, sezamové a slnečnicové semiačka, banány, avokádo i orechy).

Vhodné výživové doplnky

 

Foto: Shutterstock
Text: Avita