Nielen črevo, aj koža má svoj mikrobióm. Nechajme prospešné mikrooganizmy na nej žiť!

Mnoho ľudí sa domnieva, že proti mikroorganizmom na našej koži, špeciálne na rukách, treba bojovať všetkými možnými prostriedkami. Nie je to však pravda.

Mikrobióm – čo je to?

Súhrn génov všetkých mikroorganizmov, ktoré osídľujú naše telo – baktérií, vírusov, kvasiniek, húb či plesní, sa nazýva mikrobióm. Najznámejší a najprebádanejší z nich je práve črevný mikrobióm.

Podľa odborníka na probiotiká Alojza Bombu mikrobióm ovplyvňuje všetky povrchy pokryté epitelom, takže máme kožný mikrobióm, ústny mikrobióm, veľmi dôležitý je mikrobióm v našich dýchacích cestách, existuje mikrobióm urogenitálneho traktu a ženy majú aj vaginálny mikrobióm. Každý je tvorený určitými typmi mikroorganizmov podľa prostredia, v ktorom žijú. A každý z týchto mikrobiómov je pre konkrétneho človeka jedinečný ako odtlačok prsta.

Aj jednotlivé mikrobiómy v našom tele sa navzájom ovplyvňujú. Veľmi dôležitý je napríklad vzťah medzi črevným a kožným mikrobiómom. Z toho vyplýva fakt overený rokmi klinických skúseností – že stav našej pokožky ovplyvňuje aj to, čo jeme.

 

Súhrn génov všetkých mikroorganizmov je mikrobiom

Nechajme sa kolonizovať priateľskými mikróbmi. Nezabíjajme ich.

Kožný mikrobióm sa vyvíja prostredníctvom kolonizácie kože rôznymi typmi baktérií. Začína sa to už bezprostredne po narodení.

Aj preto je dôležité, aby sa dieťa narodilo prirodzenou cestou a nie cisárskym rezom. Už v pôrodných cestách sa začína vytvárať jedinečná neviditeľná vrstva baktérií, ktoré spoločne s vírusmi a hubami tvoria tzv. rezidentný (usídlený, nezjavný) mikrobióm kože. Takýto mikrobióm obyčajne nie je pôvodcom infekcie. Naopak, ak má správne zloženie, prispieva k imunite a zdraviu pokožky a tvorí jej ochrannú bariéru.

„Bežným umytím ho neodstránime, chirurgickým umytím a dezinfekciou z neho odstránime asi 80 %,“ píšu odborníčky A. Ácsová a J. Hojerová z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave pre odborný časopis Derma revue.

Existuje však aj tranzientný (prechodný, prenosný) mikrobióm, ktorý je odrazom prostredia, v ktorom žijeme. Ten už môže vyvolať kožné ochorenia alebo infekcie. Bežným umytím z neho odstránime približne 50 %. Naše „priateľské“ baktérie, tzv. rezidentné, ktoré na našu kožu patria, by však pokožku mali chrániť pred tranzientnými (zlými) baktériami, ktoré na ňu nepatria. A slúžiť ako biologická bariéra. Tú si však, logicky, nesmieme narušiť nešetrnou dezinfekciou a nadmerným používaním čistiacich kozmetických prostriedkov s agresívnymi tenzidmi.

Dôležitá je správna hygiena pokožky rúk

Vyššie uvedené informácie neznamenajú, že si nemáte pravidelne umývať ruky. Stále platí, že hygiena rúk je najdôležitejšou prevenciou infekčných chorôb vrátane COVID-19. Na likvidáciu vírusov však stačí obyčajné mydlo, ak nie sme zdravotníci či pracovníci v potravinárskej prevádzke. Dezinfekčné prostriedky používame len v prípadoch, keď nemáme možnosť umyť si ruky.

Ako si zachovať zdravý mikrobióm?

Na zachovanie zdravého mikrobiómu sú dôležité tri veci:

  • zdravá výživa s probiotikami a prebiotikami,
  • čistiace kozmetické výrobky bez agresívnych tenzidov (penidlá), ktoré dokážu udržať prirodzené slabo kyslé pH filmu pokožky,
  • kozmetické výrobky a doplnky výživy podporujúce rozvoj priateľských baktérií.

O tom, že probiotiká sú „priateľské“ kultúry mikroorganizmov (laktobacily, bifidobaktérie, enterokoky) a prebiotiká sú nestráviteľné zložky prijatej potravy, ktoré sú výživou pre probiotiká, už dávno vieme. Čo však takto aplikovať probiotiká do kozmetických prostriedkov?

Bohužiaľ, nie je to možné. Keďže ide o žijúce mikroorganizmy, ich množenie vo výrobkoch (napr. v kréme) by bolo nekontrolované. Ale podľa odborníčok sa modernou cestou javia byť postbiotiká.

Počuli ste už o postbiotikách? Vedci sú z nich nadšení

Postbiotiká sú aktívne látky získané z probiotík v priebehu procesu fermentácie a takisto zvyšky časti buniek prospešných baktérií. Získavajú sa po cielenom usmrtení probiotík špeciálnymi technologickými postupmi.

Vzniknú tak bakteriálne extrakty, teplom inaktivované baktérie a tzv. postbiotické lyzáty. Bakteriálne extrakty obsahujú vzácne aminokyseliny, ktoré pomáhajú revitalizovať pokožku. Teplom inaktivované baktérie obsahujú bunkovú stenu aj celé bunky probiotík. Zvyšujú imunitu kože a zmierňujú niektoré kožné ochorenia. Postbiotické lyzáty vzniknú deštrukciou bunkovej membrány. Obsahujú zložky podporujúce prirodzenú hydratáciu pokožky (kyselinu hyalurónovú, mliečnu, octovú), aj látku podporujúce regeneráciu ceramidov.

Na obaloch kozmetických výrobkov ich nájdeme pod názvami: Lactobacillus Ferment Extract, Bifida Ferment Lysate, Streptococcus Thermophilus Ferment a podobne.

 

Mikroorganizmy na pokozke

Na zdravú kožu recept starých materí

Klinickými štúdiami sa dokázalo, že napr. známa jogurtová kultúra Streptococcus thermophilus sa pri aplikácii na kožu vo forme postbiotika dokázala zvýšiť tvorbu ceramidov zodpovedných za bariérovú funkciu kože. Má totiž protizápalový efekt a antimikrobiálne účinky. Ak teda naše mamy natierali spálenú pokožku svojich detí chladivým jogurtom, akosi prirodzene oddávna robili to, čo neskôr dokázala veda. Postbiotiká sú teda nový nádejný koncept pre modernú kozmetiku a takisto liečbu kožných ochorení, ako je napríklad akné, rosacea alebo ekzém.

V každom prípade sa probiotiká spoločne s prebiotikami odporúča užívať vnútorne, pretože ako sme už povedali na začiatku, vzťah medzi črevným a kožným mikrobiómom je veľmi blízky. Na posilnenie črevného mikrobiómu a imunity slizníc odporúčame z našej ponuky produkt Probiotiká plus vláknina a na zlepšenie stavu pokožky produkt Anti Age elixír s už spomínanými ceramidmi podporujúcimi bariérovú funkciu kože, alebo Hydrolizovaný kolagén z bioaktívnych peptidov.

Posledné dva si možno výhodne kúpiť v rámci balíčka pre hydratovanú a čistú pleť. Pokožke v náročnom letnom období prospieva aj Kolagén liposomal plus, keďže schopnosť tvoriť kolagén s vekom klesá.

Viete, čo znamená…?

Mikrobióm: súhrn génov všetkých mikroorganizmov, ktoré osídľujú naše telo – baktérií, vírusov, kvasiniek, húb, plesní.

Mikrobiota: súhrn všetkých mikroorganizmov.

Mikroflóra: Starší názov pre súhrn mikroorganizmov, čiže mikrobiotu.

Probiotiká: Pojem probiotiká zahŕňa rozličné druhy živých mikroorganizmov, ktoré sú zdraviu prospešné a prirodzene sa vyskytujú v ľudskom tele. Medzi najznámejšie probiotické baktérie zaraďujeme rôzne laktobacily či bifidobaktérie. Názov „pro bios“ = „pre život“.

Prebiotiká: Potrava pre probiotiká. Ide najmä o niektoré sacharidy (pochádzajúce aj z vlákniny), ktoré sú pre nás nestráviteľné. Zároveň však predstavujú živiny pre dobré baktérie a sú súčasťou celkového črevného mikrobiómu. Za najvýznamnejšie prirodzené prebiotikum je považovaný oligosacharid zvaný inulín. Ide o zložku potravinovej vlákniny. Zväčšujú objem stolice a potláčajú zápchu.

Synbiotiká: Spojenie probiotík a prebiotík v jednom prípravku.

Foto: Shutterstock
Text: Redakcia